Pôsobí Boh v tvojom živote? Verím tomu, že áno. A práve v tejto časti stránky je priestor pre akékoľvek tvoje svedectvo, pre slovo, ktoré ťa oslovilo (napríklad zo Svätého písma alebo inšpiratívny citát nejakej osobnosti, či tvoje vlastné myšlienky). Podeľ sa s nami :)

A ako na to? Je to jednoduché. Pošli nám svoj príspevok na mailovú adresu:

spolocenstvo.way@gmail.com

Nezabudni do mailu napísať svoje meno a titulok, pod ktorým máme tvoj text uverejniť.

Ahojte!

     Volám sa Dominik Drdul, mám 17 rokov a v súčasnosti študujem na osemročnom gymnáziu v Trnave, kde o rok maturujem. Nakoľko som počas svojho života mnohokrát pocítil Božie pôsobenie v mojom živote, chcel by som (vlastne som povinný) sa s Vami podeliť  o svoju skúsenosť.

Narodil som sa v Novembri roku 1997 v Bratislave s vrodenou vývojovou chybou – rázštepom chrbtice. Ide o jednu z najčastejších vrodených vývojových chýb (má ju 1 z 1000 novorodencov ), ktoré vznikajú do 20. dňa po počatí. V praxi ide o to, že časť stavcového oblúka sa počas maternicového vývoja neuzatvorí, miecha je často poškodená či prerušená, čo ovplyvňuje rôzne nervové funkcie (napríklad a najčastejšie ide o chodenie, či hybnosť častí tela) v závislosti od miesta porušenia.Mojou druhou diagnózou bol hydrocefalus (porucha vstrebávania likvoru  a jeho odtoku z mozgu). Prognózy lekárov boli veľmi pesimistické a nie celkom pravdivé. Moji rodičia sa však, určite kvôli viere, rozhodli, že si ma nechajú a príjmu ma takého, aký budem. Tu sa zjavila Jeho moc. Po narodení bol môj zdravotný stav bol vážny a vyžadoval okamžitý chirurgický zákrok, pretože som sa narodil s otvorenou chrbticou.  Znovu som si istý božím zásahom. Bol piatok poobede a v nemocnici neboli potrební odborníci a tak museli do služby zavolať lekára, ktorý bol akurát po službe – MUDr. Františka Horna. Pán doktor neodmietol, prišiel a spomínaný defekt zakryl. Zabránil tým vzniku infekcie a ďalším komplikáciam. Dodnes je mojím lekárom, ktorý ma opakovane operoval a vďačím mu za mnohé. Dlhý čas (niekoľko týždňov) som strávil v nemocnici. Počas tohto obdobia mi diagnostikovali spomínaný hydrocefalus a nasledovala operácia. Úspešne, no po polroku ďalšia. Vďaka Bohu aj tá bola úspešná a tak som konečne mohol ísť domov. Časom sa naša rodina rozrástla a prišli na svet moje dve mladšie sestry. Ja som začal navštevovať súkromnú materskú školu, kde sme narazili na veľmi dobré pani učiteľky, schopné a ochotné ma začleniť do kolektívu.  V Smoleniciach som navštevoval aj bežnú základnú školu. Počas celého tohto obdobia sa o nás Pán staral a skoro zázrakom sme prešli cez všetky skúšky, ktoré si pre nás život nachystal. Absolvoval som (ja aj moja rodina) nejednu ťažkosť a opakovane som skončil v nemocnici. Vždy nám do cesty posielal toľko priateľov a  ľudí ochotných pomôcť, koľko sme potrebovali a ešte omnoho viac. Ako 11-ročný som začal navštevovať spomínané gymnázium v Trnave. To bolo tiež miestom mnohých skúšok, aj kvôli zdravotnému stavu, či zdravotnému znevýhodneniu, ktoré do dnes nevedia všetci prijať, či preniesť sa cez neho.  O jednej skúške by som Vám rád napísal:

Nakoľko moja chrbtica bola vždy deformovaná, v roku 2004 som začal pociťovať bolesti chrbtice a musel som  absolvovať zložitý a neistý zákrok, keď sa lekári pokúsili implantovať mi ku chrbtici kovovú výstuž, ktorá ju mala podporiť a zmierniť deformáciu. Zákrok trval 4 hodiny a Pán viedol ruky mojich operatérov - zákrok bol úspešný. Po 2 týždňoch od operácie som bol prepustený z nemocnice. Sedem rokov som s touto výstužou žil a spätne si uvedomujem, za čo všetko Bohu vďačím. V roku 2011 sa však veci zvrtli. Z ničoho nič som mával strašné bolesti chrbtice. Absolvoval som cestu do Bruselu, kde sa veci zhoršili. Niekedy v apríli sme si uvedomili, že som na tom zle, pretože moja chrbtica sa viditeľne zosunula a v krížovej časti sa objavila veľká zväčšujúca sa modrina. Lekárske vyšetrenia ukázali, že výstuž sa zlomila a jej horná časť sa zosunula do podkožia, kde spôsobila vnútorné krvácanie, ktoré sa navonok prejavilo ako  kožný vak naplnený krvou. Hospitalizácia bola nevyhnutná. Tak sa aj stalo. 24. mája som bol prijatý na ortopedické oddelenie. Tu som však musel čakať týždeň na jedného odborníka, ktorý bol služobne v Maďarsku. Za ten týždeň sa mi značne zhoršil stav, hematóm sa zväčšil, tyče sa ešte viac zosunuli, začala sa tvoriť otvorená rana, nastúpili teploty, hrozila otrava krvi. Lekári robili čo mohli, no bolo treba čakať na operatéra. 31. mája ma konečne zaradili do  programu operácií. Zákrok trval hodinu a pol. Cieľom lekárov bolo vybrať škodiacu konštrukciu. Skoro 1/3 operačného času zabrala náprava následkov dlhého čakania. Našťastie zákrok sa zaobišiel bez komplikácií a ja som bol prevezený na jeden deň na ARO. Dva týždne som sa zotavoval a napokon som bol prepustený z nemocnice. Úspech operácie nebol iba v rukách lekárov a ja som presvedčený, že na tom nemala podiel ani moja dobrá revitalizačná schopnosť. Mali na tom zásluhu nespočetné modlitby mojej rodiny a ľudí, ktorí s nami tieto naše problémy zdieľali a samozrejme On, ktorý spôsobuje všetko vo všetkých. O mesiac na to som už bol schopný absolvovať cestu do zahraničia a dokonca letný tábor.  Dôkazom Božieho pôsobenia v mojom živote je aj môj súčasný stav, ktorý v závislosti od môjho zdravotného postihnutia vôbec nemusel byť taký, aký je. V súčasnosti športujem a posilňujem, venujem sa obhajovaniu práv ľudí so zdravotným postihnutím aj na medzinárodnej úrovni – mal som vystúpenia na Európskych fórach. Toto všetko bolo možné IBA vďaka Nemu, mojej rodine a priateľom, ktorí ma celý čas držali nad vodou.

Dominik Drdul

Minulý rok sa so mnou rozišiel istý chlapec po ročnom vzťahu. Bola som úplne na dne. Najhoršie boli pre mňa asi večery. Vždy som si hovorievala, že už som na všetko sama a utápala som sa v smútku a beznádeji. Jediný, kto mi dokázal pomôcť bol Boh. Aj keď som bola smutná, cítila som, že on ma neopustil a nikdy to nespraví. Dával mi novú nádej a postupne liečil zranenia, ktoré rozchod priniesol. Približne dva mesiace po rozchode som bola v Taliansku (v Ríme). Prežila som tam požehnaný čas a práve vtedy som dokázala odpustiť chalanovi, ktorý sa so mnou rozišiel. Ozvala som sa mu a zmierili sme sa. Netvrdím, že v tom čase už bolo všetko v poriadku, ale po ďalších pár mesiacoch som už žiadnu bolesť necítila a moje srdce bolo opäť naplnené radosťou a nádejou <3

Mária

Mala som tú možnosť porozprávať sa s maminou 6 detí a poviem vám, že pri 6 ešte neplánujú zostať, samozrejme, že to nezáleží len od nich, ale aj od Božích plánov, ktorým sa nebránia. Deti má maličké, najmladšie malo teraz nedávno 1 rok a najstaršie má 7.

Priznala sa mi, že zo začiatku to nebolo ľahké, no ani nie tak preto, že by to ona s manželom nezvládala, ako skôr zo strany susedov a vlastne celej dediny, v ktorej bývajú. Títo ľudia si mysleli, že sa nevedia po sexuálnej stránke "krotiť" a preto dochádza k tomu, že majú ďalšie a ďalšie deti. Najhoršie to vraj bolo pri 5 dieťati, kedy ľudia zalamovali rukami, že toľko detí... až neskôr začali chápať, že ide viac ako len o sex... spôsobom života ľuďom dokázali, že sú otvorení pre život a vždy chceli mať veľa detí. Tieto deti som videla a sú naozaj zlaté, sú živé, no vedia poslúchať, starajú sa jedno o druhé, pomáhajú si, spolu sa hrajú, nevyzerajú ani zanedbané, rodičia sa snažia im dať čo len môžu v správnej miere. Neodlišujú sa veľmi od iných detí a sú šťastné ... áno, možno je to len prvý dojem, myslím, že svedectvo, ktoré mi dala táto mamina hovorí samé za seba. Pán sa o nich neustále stará a cítia jeho prítomnosť, neustále im dodáva silu, aby sa nebáli a oni oddane plnia jeho vôľu v ich manželstve, vzájomne sa povzbudzujú a povzbudzuje ich aj spoločenstvo, ktoré majú.

Ľudia v dedine na nich už až tak veľmi nezazerajú, ale šepká sa medzi nimi s očakávaním, či náhodou nečakajú ďalšie bábätko :)

Janka

Pribudli fotografie z našej duchovnej obnovy a chaty v Kotešovej v roku 2014. :):)

Vitajte! Táto stránka hovorí o stretku WAY, no zapojiť sa svojím svedectvom alebo hlasom a mravným diskusným príspevkom v ankete môže ktokoľvek. :)